Prešlo dvanásť mesiacov a kalendár ukazoval august. Opäť teda prišiel čas odpustovej slávnosti blahoslaveného mučeníka Dominika Metoda Trčku. Keďže bol dátum odpustu posunutý na posledný augustový víkend, nie rozhodnutím redemptoristov, v čase odpustovej slávnosti a pešej púte bol zároveň aj prikázaný sviatok Sťatie hlavy svätého Jána Krstiteľa s prísnym pôstom. Témou tohtoročnej púte bolo: „A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?“ (Lk 12, 25)
V tomto roku do programu pešej púte k relikviám blahoslaveného mučeníka Metoda pribudol ďalší program. Začal sa už v piatok podvečer. Počas svätej liturgie sa prítomným Hrabovčanom a skupinke mladých pútnikov prihovoril redemptorista Daniel Atanáz Mandzák. Z gréckokatolíckeho chrámu sa potom presunuli do kultúrneho domu, kde pokračoval program pre pútnikov prezentáciou života a diela blahoslaveného mučeníka.
V sobotu ráno o 6.15 hodine pokračoval program pešej púte v gréckokatolíckom chráme svätou liturgiou. Hlavným slúžiteľom bol otec Atanáz, koncelebroval správca farnosti otec Miloš Baran, ďalej otec Marek Jeník a redemptoristi Miroslav Medviď a Miroslav Bujdoš. Pútnikom sa v katechézach opäť prihováral otec Atanáz, ktorý viedol aj modlitbu. Počas cesty sa pri mikrofóne striedalo niekoľko kantoriek a kantorov, zvlášť Jana, Domča a sestry Augustína a Natália, ale tiež otcovia Ján Lemeš a Miro Bujdoš, ktorí viedli spev a modlitbu. Cestou sa k nám pripájali ďalší pútnici, ako sa to už po minulé roky stalo dobrým zvykom. V Nižnom Hrušove sa pripojil aj otec Ján Lemeš. V chrámoch nás aj tento rok vítali miestni duchovní otcovia, konkrétne Igor Zimovčák, Rado Zahorský a Jozef Lukáč, a spolu s nimi aj veriaci. Takmer hodinová prestávka bola aj tento rok v Lesnom, kde si pútnici mohli nielen odpočinúť a posilniť sa v priestoroch kultúrneho domu, ale znova si prezrieť aj unikátne fresky v chráme.
S kilometrami, ktoré sme už mali za sebou, pribúdala aj únava. Ale zvládli sme to. Za Suchým nám odišlo prenosné ozvučenie. V Topoľanoch sme ho trocha nabíjali, ale použili sme ho až v Michalovciach na Masarykovej ulici. Do baziliky sme došli počas molebenu ku blaženému Dominikovi Metodovi. Podľa tradície sme trikrát obišli baziliku, a predtým, ako sme do nej vošli, nás v mene kláštora redemptoristov privítal otec Jozef Troja.
Keď mám hodnotiť tretí ročník pešej púte, opäť bol o čosi lepší. Už prevažovali mladší pútnici, čo je fajn. Tým, že bolo viac kňazov a redemptoristov, a boli aj dve rehoľnice služobníčky, zvlášť v roku rehoľného života to bol dobrý signál. Účastníkov bolo okolo 100, teda aj počet pútnikov sa mierne zvýšil. Prišli od Košíc, Prešova, Trebišova, Vranova, Humenného, Sečoviec, Strážskeho, Michaloviec, takže naozaj široké okolie. Začala sa aj ďalšia aktivita, teda že sa k nám mali v Topoľanoch pripojiť rodiny s deťmi. V tomto roku to akosi nevyšlo, lebo prišla iba jedna rodina. Je to však výzva pre budúcnosť. Šikovná grafička urobila aj pre tento ročník nové logo púte a vďaka sponzorovi mali pútnici špeciálne tričko s týmto logom za skutočne symbolickú cenu.
Veríme, že sa dožijeme aj ďalších ročníkov pešej púte, a že jej organizátori zrealizujú aj ďalšie nápady, ktoré ešte určite majú v talóne.
